Plavecký hrad
Plavecký hrad
Poloha
Zrúcanina Plaveckého hradu sa nachádza nad obcou Plavecké Podhradie na západnom úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 400 m n.m.
Z histórie
Plavecký hrad bol pravdepodobne založený z iniciatívy kráľa Bela IV. v druhej polovici 13. storočia ako strážny pohraničný hrad uhorského kráľovstva. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1273 v súvislosti s uhorsko-českými vojnami, kde jedna z bitiek medzi vojskami Ladislava IV. a českého kráľa Přemysla Otakara II. sa odohrala pod hradom Detrek (hrad v tom čase niesol meno jeho staviteľa).
Názov "Plavecký" má azda súvislosť s prítomnosťou Kumánov-Plavcov, ktorých úlohou bolo pozorovať pohraničné územia a v prípade nebezpečenstva podávať signálmi alebo poslami hlásenia.
Koncom 13. storčia sa hrad dostal do rúk Matúša Čáka, po ktorého smrti prešiel späť do kráľovských rúk. Pravdepodobne za pôsobenia kráľovských kastelánov posilnila čelnú stranu pevnosti mohutná obytná veža. V roku 1394 kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad spolu s Korlátskym a Dobrovodským hradom svojmu prívržencovi Stiborovi zo Stiboríc. Po vymretí mužskej línie Stiborovcov sa 1438 stali dedičnými vlastníkmi panstva grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí pochádzali zo starého domáceho veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov. Počas ich vlastníctva došlo k rozsiahlej prestavbe. Vznikol druhý gotický palác s veľkými reprezentačnými miestnosťami a predhradia chrániace vnútorný hrad. Z obvodových hradieb zmizlo cimburie a nahradili ho štrbinové strieľne. Možnosť záchrany zabezpečovala chodba ústiaca do malej puklinovej jaskyne pod hradom.
Po vymretí rodu v roku 1543 jeho rozsiahle panstvo na základe príbuzenských vzťahov prevzali do zálohu Salmovci. Suma, ktorú museli zaplatiť za všetky majetky, však bola nad ich možnosti, a tak Plavecký hrad s panstvom prenechali za pôžičku magnátskej rodine Fuggerovcom. V polovici 16. storočia došlo k posilneniu hradu mohutnou delovou baštou chrániacou prístupový svah. Ako vzor pre baštu použil Anton Fugger osvedčený typ podľa návrhu staviteľa pevností, nemeckého renesančného maliara Albrechta Dürera.
Od 16. storočia vlastnili hrad Balassovci, keď Štefan získal v roku 1570 hrad za zásluhy v tureckých vojnách do dedičného vlastníctva. Balassovci pokračovali v úpravách, hlavne v zosilnení opevnenia proti rozvíjajúcej sa delostreľbe. Za Imicha Balassu bola na hrade zriadená kníhtlačiareň Petra Bornemiszu, jedna z prvých na území Slovenska.
Po smrti Petra Balassu prevzal panstvo do zálohu Pavol Pálffy, ktorý ho v roku 1634 dostal kráľovskou donáciou do dedičného vlastníctva. Pálffy dal postaviť v Plaveckom Podhradí renesančný kaštieľ, na ktorý sa preniesla obytná funkcia hradu. Ten v období stavovských povstaní naďalej plnil vojenskú funkciu. O hrad sa bojovalo ešte v roku 1683 počas Thököyho protihabsburského povstania, v roku 1706 cisárske vojsko pod velením generála Heistera muselo hrad dobýjať z rúk povstalcov Františka II. Rákociho. Hrad ťažko poškodený bojmi potom Pálffyovci ponechali osudu a hrad chátral.
Popis hradu
Horný hrad zaberá vrcholovú plošinu skaly opevnenú hradbami. V južnej časti sa týči torzo obytnej veže, ktorá chránila hrad zo strany najväčšieho ohrozenia. Ďalšia veža stála nad zrázom na východnej strane. Palácové stavby sa nachádzali aj na severnej a západnej strane strane plošiny. Bezpečnosť hradu zvýšilo vybudovanie južného predhradia, ktoré neskôr rozšírili aj na západnú terasu a sprístupnili bránovou vežou. Ďalším posilnením hradu bolo vybudovanie okrúhlej delovej bašty, ktorá zakryla pôvodný vstup do horného hradu. Nový prístup otvorili v strede západnej hradby horného hradu. K premene gotického hradu na renesančnú pevnosť prispela prístavba veľkej okrúhlej delovej bašty k nárožiu južného predhradia.
Prístup
Najjednoduchší prístup na hrad je z obce Plavecké Podhradie po modrej turistickej značke (1 hodina). Peknou okružnou túrou sa dá na hrad dostať aj cez Vápennú a Báborskú s východiskom zo Sološnice či Plaveckého Podhradia.
Zdroj: Informačná tabuľa na hrade, publikácia Hrady - Najkrajšie zrúcaniny, Wikipédia