Choď na obsah Choď na menu
 


Gýmeš

8. 2. 2011

Obrázok 

Gýmeš

Poloha

Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom kopci Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, zhruba 5 km na sever od obce Jelenec (Gýmeš). Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia.

Z histórie

Hrad dal postaviť pravdepodobne v r. 1253-1270 na mieste staršieho hradiska Ondrej, syn komesa Ivanku z veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov. Písomne je existencia hradu doložená v donačnej listine z roku 1253.

Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení.

V tejto podobe poznal hrad Matúš Čák a takto stál až do 15. storočia. Vtedy, za panstva Forgáchovcov, sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie. Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu.

Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami.

Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáchovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať.

Popis hradu

Najstaršie jadro hradu tvorilo približne trojuholníkové nádvorie ohraničené z dvoch strán hradbami. Východnú stranu ohraničovala dominantná hranolová veža s výraznými opornými piliermi, pozdĺžny palác, podkovovitá veža a hradná brána. V priebehu storočí pribudli ďalšie obytné a prevádzkové priestory. Spojením samostatne stojaceho paláca Tomáša Forgácha s vnútorným hradom vzniklo východné predhradie prístupné cez bránovú vežu. V zakončení predhradia neskôr postavili vežový palác, ktorý pri barokovej prestavbe hradu v 18. storočí premenili na hradný kostol sv. Ignáca. ďalší vežový palác postavili na konci stredovaku z vonkajšej strany vnútorného hradu a jeho ochranu zabezpečili delostreleckým bastiónom. Pred bránu východného predhradia pribudla mohutná delová bašta prístupná cez tunel vysekaný do skaly.

Súčasný stav: Horizontálne pôsobiacu siluetu stredovekého hradu modelujú tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukcií hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby; neskorobaroková architektúra kaplnky je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.

Prístup

Na hrad sa dá dostať jednak z rekreačného "strediska" Remitáž (po červenej turistickej značke na rázcestie Pod gaštanicou a ďalej na hrad po zelenej, alebo po žltej  značke do sedla pod Gýmešom a po zelenej na hrad), alebo z opačnej strany z Kostolian pod Tríbečom tými istými kombináciami turistických značiek.

Zdroj: Wikipédia, publikácia Hrady - najkrajšie zrúcaniny