Dobrá Voda
Dobrá Voda
Poloha
Hrad Dobrá Voda sa nachádza nad obcou Dobrá Voda vo vnútrohorskej kotline Malých Karpát v Trnavskom kraji na juhozápadnom Slovensku. Hrad leží v nadmorskej výške 320 m ukrytý v lese a zaberá plochu 8467 m². Je súčasťou územia prírodnej rezervácie Slopy.
Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókö (maďarsky), Jokw (latinsky), Guttenstein, Gutstein (nemecky).
Z histórie
Hrad položený na skalnatom návrší dal na mieste staršieho hradiska okolo roku 1300 vystavať prívrženec Matúša Čáka magister Aba z hlohoveckej vetvy Abovcov. Zvyškom Abovho pôvodného sídla je zrejme východná veža horného hradu. Písomne sa hrad spomína v roku 1263. Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou.
V roku 1316 vojská Matúša Čáka hrad obľahli, po odhodlanom odpore obrancov hradu došlo nakoniec na vyjednávanie. Po jeho smrti hradné panstvo 50 rokov spravovali kráľovskí kasteláni. Koncom 14. storočia daroval kráľ Žigmund hrad aj s priľahlými majetkami sedmohradskému vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc, ktorý získal v kráľovských službách rozsiahle majetky. Patrilo mu 15 hradov, 175 miest a obcí od Oravského hradu až po Modru.
Po polovici 14. storočia počas správy kráľovských kastelánov a Stibora sa došlo k významnému rozšíreniu hradu. K staršej východnej veži pribudol palác ukončený ďalšou obytnou vežou - západnou. Pribudlo aj východné predhradie s ďalšou obytnou budovou. Za Stiborovej éry sa prvý krát objavuje už nový názov hradu "Bona Aqua", čiže Dobrá Voda podľa výdatného zdroja pitnej vody v podhradí.
Po úmrtí posledného z rodu - Stibora II., prešiel hrad v roku 1436 do rúk kráľovského taverníka Michala Orsága. Orságovci si potom podržali pevnosť celých 130 rokov. Stibor II., alebo Michal Orság dali v obavách z husitského vpádu hrad rozšíriť o opevnenie na západnej strane. Neskôr v dôsledku tureckej hrozby opevnenie hradu opäť prestavali. Najskôr došlo k zdokonaleniu opevnenia horného hradu a západného predhradia, ktoré vybavili delovou baštou. Úpravy hradu skompletizovalo vybudovanie ďalšieho opevneného priestoru - južného predhradia na bočnom svahu hradného vrchu. Jeho výstavbou vznikol dômyselný prístup do hradu vedený tak, že cesta do horného hradu sa trikrát otáčala a prebiehala pod kontrolou vyššie položených obranných múrov.
V roku 1567 zomrel posledný mužský potomok Orságovcov Krištof a hrad pripadol opäť kráľovskej korune. Kráľ Maximilián dal hrad do zálohu chorvátskemu šľachticovi Jánovi Choronovi z Deveča. V roku 1583 prešlo dobrovodské panstvo do rúk chorvátskeho bána Krištofa Ungnada zo Sonnecku. Prostredníctvom jeho dcéry Anny Márie hrad vyženil popredný protiturecký bojovník Tomáš Erdödy.
Za Erdödyovcov sa hrad Dobrá Voda rozšíril o hospodárske budovy, ale ako panské sídlo a pevnosť pomaly strácal na význame a začal pustnúť, keďže Erdödyovci obývali honosné kaštiele i paláce v mestách. Dielu skazy napomohli vojnové udalosti počas Rákocziho povstania a napokon aj blesk, ktorý v roku 1762 zapáli krovy niektorých budov. Po požiari bola väčšia časť hradu opravená a ešte slúžila pre potreby správy panstva. Po roku 1800 v pevnosti ostalo iba väzenie pre poddaných umiestnené v predhradí. Ostatné časti postupne spustli.
Popis hradu
Typickým znakom hradu Dobrá Voda je dvojica hranolových veží s obdĺžnikovým palácom ležiacim medzi nimi, z ktorého sa zachoval iba úsek severnej steny. K východnej veži priliehal malý dvor s cisternou, kde sa nachádza i zachovaný výklenok s výlevkou. K hornému hradu na východe priliehalo podlhovasté predhradie zakončené stavbou s polygonálnym uzáverom všeobecne považovanou za gotickú hradnú kaplnku. na západe bol hrad rozšírený predhradím posilneným delovou baštou. Vstup pred bránou bol posilnený jednoduchým barbakánom. Pod osmanskou hrozbou bol dobudovaný rozľahlý dolný hrad s hospodárskymi budovami zabezpečený delovými baštami.
Hrad je dnes v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene, ktorá celým objektom prerastá. Napriek tomu jeho ruiny sú malebným doplnkom tejto časti malokarpatskej krajiny.
Prístup
Na hrad sa dá najrýchlejšie (45 minút) dostať z obce Dobrá Voda po červenej turistickej značke vedúcej okolo kostola a rímskokatolíckej fary, kde pôsobil básnik Ján Hollý. Značka pokračuje priamo cez cintorín (nachádza sa tu hrob Jána Hollého) a za ním vchádza do ihličnatého lesa Dobrovodského krasu. Chodník na hrad označený významovou značkou odbočuje doprava.
Alternatívou je prechádzka z Hradiska pod Vrátnom po modrej značke, ktorá sa napája na červenú Štefánikovu magistrálu, resp. túra z Brezovej pod Bradlom.
Zdroj: Informačná tabuľa na hrade, Wikipédia, publikácia Hrady - najkrajšie zrúcaniny